Toto je príbeh jednej parenej buchty. 

K nášmu letu patria marhule. Celý rok sa na toto obdobie tešíme. Už od začiatku, čo som zbadala tie zelené guličky na stromoch, som si priala, aby bola tohtoročná úroda poriadna. Aby som sa mohla marhúľ prejesť, pretože sú veľmi zdravé. Fascinuje ma hlavne ich pozitívna energizujúca farba a pri predstave ako chutia som hneď videla plný tanier parených buchiet alebo tvarohových guliek, poliatych rozpusteným teplým maslom a posypané makom, orechami alebo opraženou strúhankou. Hlavne musia plávať v masle, inak sa to neráta. Spojenie uvarenej horúcej marhule vykúkajúcej z buchty,  s maslom a makom či orechami…ach! Posledným kúskom treba poutierať prosím pekne tanier. Ak nemáte už ani kúsok, môžete vylízať tanierik, ako to robí môj Karol! Pritom si oblizuje fúziky ako kocúr a je pritom veľmi sexi.

Buchta sa tvári veľmi fotogenicky. Z babkinej misy na mňa nenápadne kukala a ja som sa nevedela ubrániť. 

Keďže recept na kysnuté cesto ovláda skoro každý, tak ho sem napíšem neskôr.

Toto je marhuľový príbeh číslo 1. Nasledovať bude príbeh menom “džemovanie” , potom príbeh “gule” a nakoniec príbeh “zmrzlina Ice Ice BABY”.

Ale to až neskôr. 

Idem do chladničky. Šlohnúť si jednu buchtu. A možno dve :)

a

Reklamy