Dnes sa mi moja zubárka pokúšala vytrhnúť mi 8-smičku. HA! Nepodarilo sa, neodchádzala som v najlepšej nálade, a tak mi to pani doktorka vynahradila tým, že sa mi povŕtala ešte v inom zube, ktorý bolo treba prerobiť. Ale prežila som to. Zídeme sa teda na budúce, u chirurga. To som veľmi zvedavá, zubárov sa nebojím, no dnes som mala naozaj na mále, a to tá pravá chvíľa ešte len príde. V takej na nič nálade som to išla s “ním” zahnať do shoppingu, že si spravím aspoň radosť – že si niečo kúpim. Pripomenulo nám to obom naše detstvo – jemu – mamina vždy kúpila nejaký vagónik, či rušeň, kolajnicu, stromček a postupne mal celú železničnú stanicu :) Nepamätám si presne, čo nám kupovala naša mamina, asi to bolo vždy niečo iné, no keď nekúpila, spomínam si na naše debaty po ceste domov, keď ma držala za ruku, lebo ma boleli celé ústa, aj hlava aj všetko /nosila som strojček a ked mi ho teta zubárka naprávala, potom to neskutočne bolelo/ …a sľubovala nám parené buchty, slivkové gule, krupičku – krupičnú kašu s maslom, škoricou a kakavkom, strúhanú mrkvu s jabl’čkom a tak podobne, aby mi -nám napravila náladu. Alebo sme si kreslili, proste nás nejako zabavila. Je to takto vlastne doteraz. Moja -naša mamina, vždy keď mám splín, alebo vytuší, že nie je všetko až tak v poriadku, vždy mi povie: “keby som bola pri tebe, tak by som ti spravila krupičku, alebo buchty..alebo by som ťa pohladkala” :) Alebo povie môjmu mužovi. Aj cez telefón je to akoby mi dala misu parených buchiet plnených marhuľami a posypané orechami. Balzám na dušu. Asi stačí, že mi to povie. Hneď som kludnejšia. A samozrejme, že to nestačí…
Po príchode domov, v časovej tiesni, bolo treba vymyslieť čím naplniť hladné bruchá. Dostala som chuť na niečo jemné smotanové a syrové. V momente sa mi v mysli vybavila fotka zapekaných smotanovo-syrových makarónov, ktorú som videla na jednom blogu, a v prehliadači ju mám stále otvorenú. Až do dnes! lebo…
…lebo makaróny boli v sekunde uvarené a do polhodiny zapečené.
Nech sa páči recept:
cibulovykremesh 
Vyzerá mňamózne. :) Aj s tou pálenkou.
ďakujem. :) s pálenkou chutilo dvojnásobne – naša domáca! Budem musieť zdokumentovať aj celý ten proces z pálenice :)))
Rozpísala som sa, tak som sa nedostala k receptu. zajtra doplním. Ja viem, že “obyčajné” cestoviny…niekto si povie…no práve taká vec poteší :)
Už nikdy nesmiem zanedbať blog :) pekný večer
I’m typically to writing a blog and i just respect your web site. Released has actually peaks my interest. I’m going to bookmark your website and keep checking for first time information.
A robust share, I simply effortlessly this onto a colleague who has been doing slightly evaluation
on that. And hubby in reality bought me breakfast because I ran across
it for him.. smile. So i’ll reword that: Thnx while using take care of! However yeah Thnkx for investing the minute to talk about this, I really feel strongly concerning it and love reading more for this topic. If potential, as you become experience, do you want to thoughts updating your blog () with more details? It’s
highly helpful i believe. Large thumb up of this weblog submit!
It for instance had been a jeu webpage it.
Look advanced to more added reasonable by you! However,
how could we communicate?